Mobilné robotické tímy často komunikujú spoľahlivo v laboratóriu, potom vytvoria oneskorené príkazy, chýbajúce aktualizácie senzorov alebo pomalé zotavenie pri zmene trás siete.
Keď sa ručné rádio dostane mimo dosahu, sieť sa musí rýchlo rozhodnúť, ako sa k nemu opäť dostane prevádzka. Toto rozhodnutie sa stáva zložitejším, keď kamery, senzory, vozidlá a riadiace systémy zdieľajú meniacu sa viacstupňovú bezdrôtovú topológiu s obmedzeným vysielacím časom.
Keď hliadkové vozidlo klesne za terén, zatiaľ čo niekoľko tímov požaduje rovnaké video, výber medzi unicast, multicast a vysielaním sa stáva rozhodnutím o vysielacom čase a spoľahlivosti – nie ako učebnicový rozdiel.
Dátové spojenie UAV môže vyzerať spoľahlivo počas krátkeho pozemného testu a stále zlyhá, keď lietadlo dosiahne maximálny dosah, nakláňa sa, stúpa alebo prenáša vysokorýchlostný tok videa.
Keď mobilné sieťové prepojenie vyzerá silne na lavičke, ale stráca video, latenciu alebo stabilitu trasy v pohybe, problém často nespočíva len v prenose energie.
Rádiové spojenia často vyzerajú počas inštalácie spoľahlivo a potom začnú zhadzovať pakety, keď sa naštartujú stroje, vozidlá sa pohybujú po mieste alebo nové vysielače obsadia pásmo. Skutočnou otázkou nie je jednoducho to, ktoré rádio znie pokročilejšie, ale ako sa každý dizajn správa, keď sa objaví rušenie.